Hara alebo tanden?

   Spoznanie slovného výrazu hara nám môže značne uľahčiť, priblížiť pochopenie úplného poňatia pojmu hara. Nie je to však len slovo znamenajúce brucho, je to filozofia, je to niečo medzi nebom a zemou, je to malinká čiastočka vesmíru, sme to my a niečo uprostred nás! Výrazy ako „ preniesť myseľ do hara“, „jednať z hara“, „zjednotiť sa s hara“, „človek so stredom v hara (hara no aru hito)“ sú japonskej filozofií veľmi blízke, pojednávajú o hara oko o strede, o rovnováhe, o rozhľade. „Človek s hara, je človekom, ktorý vždy vie, čo má robiť! /zazen/". Podobné výrazy používajúce sa v súvislosti s hara sú „rozdúchať oheň“, „priložiť do kotla“ - čím je myslené pocítiť teplo v oblasti hara. Tradičné japonské umenia, či už bojové, meditačné, duchovné, umelecké alebo terapeutické, majú tendenciu hovoriť v súvislosti s hara o jedinom tanden. Vychádzajúc z filozofie Haragei, koncepcie centralizácie tanden, ktorý je stredom hara a to nie len po fyzickej stránke, ale aj po psychickej a duchovnej. Všetky umenia vykonávane s hara sa dajú označiť ako haragei. Hara je zvlášť dôležité, nie len ako ústredný bod dýchacej techniky, ale hlavne ako centrum myslenia a emócií. Hara sa tak stáva stredom vo všetkých ľudských rovinách, centrom, ústredným bodom pre všetky dimenzie, jednanie, tvorenie alebo konanie či už osobné, duchovné, umelecké, a tiež bojové. S hara sa človek nenarodí, musí na ňom pracovať, zveľaďovať ho a trénovať až sa nakoniec stane „hara no dekita hito“ hotovým, zrelým, „človekom s veľkým bruchom“, „celým človekom“. Tento „hara systém“ alebo „cesta hara (haradó)“ predstavuje tradičnú japonskú filozofiu, prax. Jednať z hara je považované za vyšší stav vedomia osvietenie, satori, wu, v joge známe ako samádhi. Koncepcia centralizovanej energie ki v hara sa tak stala jedným zo základných pilierov cesty bojových umení budó alebo meditácii zazen. Všetky umenia označovane ako cesta dó sú na svojej najvyššej úrovni, forme, idei označovane ako haragei. Usadenie ťažiska v hara nám tak dáva pocit stability hlboko zakorenený ako „koreň stromu života“. S ťažiskom v strede objavujeme stabilitu plynúcu zo správneho zakorenenia muchimi a to nielen po vonkajšej stránke týkajúcej sa pevného postoja, stability ale hlavne po vnútornej stránke pojednávajúcej o kľude, vnútornej stabilite. Ľudia s vycentrovaným stredom sa tak stávajú „tehotnými“, „plnými“, plne nabitými energiou ki a nedajú sa vykoreniť, ich základy sú pevné a možno na nich nebojácne stavať. Kto vedome kráča svojou vnútornou cestou nachádza svoju stabilitu v strede, v centre, v hara a jeho proces dozrievania sa prejaví ako zrelosť. Absencia stredu znamená stratu rovnováhy, vedomia celku, ťažisko chýba. Napríklad samuraj ktorý v súboji prehral, stratil hara, aby si udržal dôstojnosť musel spáchať rituálnu sebavraždu harakiri /prepichnúť, rozpárať, rozrezať si nožom brucho/. Ak rozdelíme slovné spojenie hara-ki-ri dostaneme slová hara -brucho, ki -životná sila, energia a ri -preniknút. Hara sa preto stáva médiom, je teda začiatkom cesty premeny a formuje tak telo, ducha aj dušu, „Nie je dôležitý cieľ, ale cesta, život je cesta!". Hara nie je len centrum, ale spôsob celého vedomého života z esencie života samotného, je integrálnou jednotou. Hara ustanovuje jednotu človeka so sebou samým a hara tak tiež predstavuje tajomne nosnú, usporiadajúcu, formujúcu a zároveň uvoľňujúcu a sceľujúcu silu!

   Čínska filozofia však hovorí o troch tanden, „tri žiariče“, „tri klenoty“, čím dáva prednosť teórií o ďalších dvoch energetických centrách. Ako spodný Xia, (Shimo) Ge tanden /Svadištána/, sa označuje oblasť brucha asi tri prsty pod pupkom a dva prsty za pupkom, teda konkrétny bod, miesto, stred. Poznáme ho však aj ako „zlaté kachle“, „žiarič“, „ohnisko“, „zdroj“, „žriedlo“. Ge alebo seika tanden je označenie stredu tela po výške, šírke aj hrúbke, kde sa nachádza bod, ktorého veľkosť je ovplyvnený viacerými faktormi, ako napríklad vrodená preddispozícia, spôsob života, druh cvičenia, spôsob stravovania, atď.. Ako stredný Zhong, (Naka) Chu tanden /Anahaté/ sa označuje oblasť blízko srdca vo vnútri hrudníka a ako horný Shang, (Kami) Jo tanden /Ádžňa/ sa označuje oblasť medzi očami /koreň nosa/ v strede hlavy. Táto teória je veľmi blízka ako budhistickým, tak aj taoistickým mníchom, ktorí v spodnom tanden rafinujú a čistia esenciu jing do vitality qi. Stredný tanden je miesto kde sa vitalita qi rafinuje do ducha shen a v hornom tanden prechádza do prázdnoty, do princípu najvyššej mágie wu wei.

   Indická joga však pojednáva o siedmich čakrách ako o kľúčových bodoch pričom neslúžia ako zhromaždisko prány, ale ako energetické víry, ktoré zohrávajú úlohu prijímacích a vypúšťacích portov. Takže tri čakry nachádzajúce sa v bodoch Ge, Chu a Jo tanden sú posilnené o ďalšie štyri čakry, sú to Muladhara, Manipura, Višudhí, Sahasrara a uceľujú tak líniu na vertikálnej osi. Oblasť brucha sa však v joge môže označovať aj ako khanda alebo kunda.

   Staroslovienčina má pre túto oblasť brucha tiež svoj názov a to - Život. Už zo samotného názvu je nám jasné akú dôležitú úlohu u starých Slovanov táto časť tela zohrávala. Pochopili, že brucho nie je len oblasť kde sa odohrávajú tráviace procesy, ale časť tela v ktorej sa mení potrava na pre nás tak potrebnú energiu životnej sily (živa, prána, čchi, ki). Živa bola však aj jednou zo staroslovanských hlavných bohýň. Za zmienku stojí fakt že, najstaršia známa civilizácia žijúca v povodí rieky Indus sa volala Harappa a jeden z ich bohov Hara, čo je jedno z najstarších pomenovaní božstva Šiva, podozrivo podobajúce sa Živa. Vyplýva z toho že každá z tradičných kultúr sa touto časťou nášho tela podrobne zaoberala, skúmala a venovala bruchu patričnú dôležitosť, ktorá mu prináleží. Nemusíme sa však vydávať do duchovných tradícii iných kultúr, aby sme našli zmienku o tomto integrálnom centre človeka. Veď nakoniec je to aj miesto vzniku nového života. Cestou, zmyslom života, správnou formou, sa tak stáva, Život!

   Ak chceme zosumarizovať jednotlivé pojmy, prídeme k záveru, ktorý nám vysvetľuje prečo hara a tanden nie je to isté. Hara je v japonskom poňatí niečo viac ako len brucho, je to filozofia, ktorá je ľuďom zo západu dosť vzdialená. Človek ktorý získal hara, tak vstupuje do nového vzťahu k okoliu. Hara predstavuje tajomne nosnú, formujúcu a zároveň uvoľňujúcu a zceľujúcu silu! Hara znamená stav, ktorý je transparentný a cesta vedúca k tomuto stavu je cestou premeny celého človeka, teda človeka ako jednoty tela, ducha a duše. Uchovajte si svoj postoj v hara, nech sa robí čo sa robí, potom si počínate správne. Je to, ako by do tela vošiel mier, vnútorný pokoj, ktorý neznamená opustenie tela, ale je výrazom v sebe sústredenej sile, ktorá dáva istotu a harmonizuje s pokojným pulzom celku. Ak však chceme hovoriť o konkrétnom mieste, bode nachádzajúcom sa uprostred nášho brucha, je presnejšie používať výraz tanden. Lepšie vystihuje miesto na ktoré sa máme počas tréningu v bojových umeniach budó zamerať!!!

                                                                                                                                                                                                                   K.K.

HARA Zemský stred človeka Karlfried Dürckheim DOBRA

HARA = ŽIVOT Jiří Krutina kjv Praha 2013

TAJEMSTVÝ SAMURAJŮ Oscar Ratti Adele Westbrook FIGHTERS PUBLICATIONS Praha 2002