75%

 - je hranica, konkrétne v tomto prípade znamenajúca len približnú métu, za ktorú by sme sa nemali dostať pri vykonávaní akejkoľvek prirodzenej ľudskej činnosti. Je preto dôležitým medzníkom nášho životného štýlu týkajúceho sa všetkých dennodenných činností, ktoré počas dňa vykonávame. Život nie je žiadny pretek! Ide v prvom rade o to, že ak túto pomyselnú hranicu prekročíme vystavujeme náš organizmus neželaným následkom. Či už sa jedná o nepríjemne pocity v tráviacom trakte z dôvodu nadmerného alebo nedostačujúceho konzumovania potravín, bolesti pohybového aparátu zapríčinené neúmerne veľkou fyzickou záťažou alebo naopak nedostatkom pohybu a samozrejme rôzne migrény , poruchy spánku, nevoľnosti a pod.                                                                                                                                      spôsobene psychickým preťažením.

   Celá naša telesná schránka ja nastavená tak, aby sme ju zbytočne nepreťažovali. Jej záťaž by nemala prekročiť hranicu 75 %. Čo sa týka napríklad konzumácie potravín je veľmi dôležité, aby sme sa zbytočne neprejedali. Preťažovanie tráviacej sústavy nám vlastne odoberá energiu, ktorú sme príjmom potravy mali získať, na to aby plnohodnotne prebehol tráviaci proces. Jesť by sme mali pomaly z vychutnaním si každého sústa a len toľko, aby v nás neustále pretrvával náznak pocitu hladu, to jest na 75 %. Už naši predkovia, ktorí počas vojnových konfliktov, hladomoru a podobných hladoviek naozaj skúsili čo je to nedostatočný príjem potravy, zistili že šetrili svoj organizmus pred nevhodným prejedaním sa. Zanechali nám odkaz, z ktorého môžeme vydedukovať, že čím menej jeme, tým sme zdravší. „Jedlo, ktoré nechávame, je lepšie k prospechu než to, ktoré zjeme.“, „Jedz do polo sita, pi do polo pita a budeš dlho živý a zdravý.“, „Nadmerné jedlo prekáža bystrosti ducha.“,„Nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili.“. To znamená, nezaťažujeme našu tráviacu sústavu nepretržitým procesom trávenia. V tele sa nám usádzajú látky, ktoré spôsobujú naše neduhy. Raz sú to upchaté cievy, druhý raz zase zapečené črevá, atď.. Striedmym príjmom potravín náš organizmus príjme len toľko, koľko potrebuje na prežitie, na udržanie chodu nášho organizmu v činnosti. Toto isté platí aj o pitnom režime, čo znamená piť dosť, ale nie nasilu. Je dôležité čo pijeme a nie koľko toho vypijeme, uprednostňujte preto čistú vodu, minerálku alebo nesladené čaje. V lete sú vhodné tie čo chladia teda mätové a v zime naopak hrejivé čiže škoricové a pod.. Naučme sa počúvať náš organizmus, ktorý nám našepkáva kedy je hladný a kedy smädný. Skúsme náš čas ktorý venujeme konzumácii nepotrebných kilokalórii investovať do niečoho tak potrebného pre náš zdravý život, ako je pohyb. Skúsme vstať z guča alebo kresla, vypnúť televíziu čí počítač, zavrieť chladničku, špajzu a poďme sa hýbať.

Nechajme auto doma a poďme peši alebo na bicykli, veď to je ten najlepší pohyb, ktorý nám vymení energiu v tele vyčerpanú za novú, plne nabitú. A potom zistíme, že aj výber pohybovej aktivity je dôležitý. Treba dávať prednosť takej športovej činnosti, ktorá nás zaťažuje len na75 % ako je napríklad: nordic walking, Taj čí, jogging, Qigong, prechádzka na čerstvom vzduchu, joga, trekking, rekreačné plávanie, cyklistika v prírode, korčuľovanie, prechádzka na bežkách a ďalšie športové aktivity, ktoré nevyčerpávajú náš organizmus tak, že by sme na druhý deň nemohli chodiť. Je totiž potrebné aby sme na druhý deň boli fit, a mohli isť znovu za zdravím pohybom. Pravidelnosť ja dôležitá, čo znamená hýbať sa každý deň zhruba hodinku. Netreba si čas merať, opäť si nechajme našepkať naším dobrým vnútorným ja. Obmieňajme naše aktivity čo najčastejšie, veď máme možnosť tak širokého výberu. Prispôsobme ich poveternostným podmienkam a užívajme si aktívny oddych, proste relaxujme. Skrátka robme niečo len tak, pre radosť z pohybu, veď nás to koľkokrát ani nič nestojí. A ak, tak najlepšia investícia je do vlastného zdravia. Nie je dôležité ako vyzeráme ale ako sa cítime a to môžeme ovplyvniť práve správnym výberom stravy a aj pohybu, a to všetko na 75 %. Ďalším medzníkom nášho zdravého života je psychické preťaženie ktoré si zapríčiňujeme neúmerné dlhým pobitom v práci, riešením neriešiteľných problémov, naháňaním sa za peniazmi a pod.. Miesto toho bi sme si mali nájsť chvíľku pre seba a skúsiť napríklad nejakú z foriem statickej meditácie ako je Joga, Zen, alebo Qigong pri ktorom môžeme stáť, ležať či napríklad sedieť na stoličke, v seize (na pätách), v tureckom sede (so skríženými nohami). Zamerať sa pritom na správne hlboké, bránicové (Pránajáma alebo Taoistické či Budhistické) dýchanie pri ktorom dĺžka nádychu nepresahuje pomyselnú hranicu 75% / Dr. Yang Jwing-ming Osm kusú brokátu CAD Pres 1995,2002; Bruce Frantzis Tao meditace a Síla Čchi Fontána 2011-10 / v spojení z vyprázdnením našej mysle a odosobnením sa od bežných každodenných problémov môžeme dosiahnuť nečakane, prekvapivých ale našej mysli lahodiacich výsledkov. Dĺžka takéhoto spôsobu relaxácie nemusí presiahnuť viac ako šesťdesiat minút opäť sa nechajme viesť pocitom pohody a uvoľnenia. Zdravý životný štýl nemusí vždy znamenať drastickú diétu a prepotené hodiny niekde v posilňovni ale naopak zopár príjemných chvíľ strávených s priateľmi v prírode.

   Na záver snáď len toľko, užívajte si ale nepreháňajte nič čo robíte „ Menej je niekedy viac.“ robte všetko na trištvrte plynu. A to je tá správna cesta (Do – Japonsky, Tao – Čínsky) na ktorú vás môžeme nasmerovať aby ste si mohli vychutnať zdravý a dlhý život.

                                                                                                                                                                                                                           

Karol Krejčí