Dojo TetsujiRenshi Karol Krejčí

A brief history of Goju Ryu / Krátka história Goju Ryu

Publikované 03.01.2017 v 19:39 v kategórii Karate Do, prečítané: 335x


· Home

· About IOGKF

· Goju Ryu History

Goju Ryu HistoryKevin Kennedy 2014-05-17T13:35:57+00:00


Bodhidharma was a Buddhist monk who lived in the 6th century and is said to be the patriarch of all martial arts. However few fighting arts have a deep and fascinating history as that of Okinawan Goju-ryu Karate-do. From Shaolin temple and Chinese boxing origins, to the style of Naha-te, its further development into Okinawan Goju-ryu and the formation of the International Okinawan Goju-ryu Karate-do Federation, the history of our art spans hundreds of years. Passed from Master to student, the art was trained and the history was transmitted orally. In the late 20th century Sensei Morio Higaonna documented this information into the now famous Goju-ryu text book: The History of Karate. All the history documented below comes directly from The History of Karate and Sensei Higaonna’s lifelong research into the subject…


Za patriarchu všetkých bojových umení je považovaný budhistický mních Bodhidharma (6. storočie). Mnohé z bojových umení majú veľmi hlbokú a fascinujúcu históriu, ako napríklad aj Okinawské Goju-ryu Karate-Do. Dejiny tohoto bojového umenia siahajú do hĺbky niekoľko stoviek rokov (od umenia Shaolin a pôvodného čínskeho boxu, cez štýl Naha-Te, až po terajšiu podobu Okinawského Goju-Ryu), čo umožnilo vznik medzinárodnej federácií Okinawa Goju-ryu Karate-Do. Umenie Okinawského Goju-ryu Karate-Do, ako aj učenie o jeho pôvode, bolo odovzdávané z majstra na študenta výhradne ústnou formou. Koncom 20. storočia Sensei Morio Higaonna tieto informácie zhromaždil a zdokumentoval v knihe: Dejiny Karate. Všetky informácie uvedené v nasledujúcich riadkoch pochádzajú priamo z knihy “Dejiny Karate” a celoživotného štúdia karate senseia Higaonnu.


Ryu Ryu Ko -> Kanryo Higaonna


Kanryo Higaonna was born on March 10th, 1853 in Nishimura, Okinawa. He was one of eight siblings and his family were of a lower economic class. Kanryo Higaonna’s father was a sailor and he made his living shipping and trading items between the Ryukyu chain of islands and further afield to China. Upon his return he would always tell stories of the marvels of China and their martial arts. At the age of 10, Kanryo Higaonna began assisting his father with his work on the boats. In 1867 when Kanryo Higaonna was 14, his father was killed in a fight, the reason for which still remains unknown. This was a terrible blow to the family, especially to a young Kanryo Higaonna and his focus quickly turned from grief to revenge. He made the decision to travel to China to learn the deadly fighting arts and return to extract revenge on his father’s killer.


Kanryo Higaonna sa narodil 10. marca 1853 v meste Nishimura na Okinawe. Mal 8 súrodencov a pochádzal z rodiny chudobných pomerov. Jeho otec bol námorníkom, venoval sa lovu rýb a ich následnému predaju v rámci súostrovia Ryukyu, a neskôr obchodoval aj s Čínou. Z ciest prinášal zaujímavé príbehy o zázrakoch Číny a čínskych bojových umeniach. Ako 10-ročný začal Kanryo Higaonna pomáhať otcovi na lodi. V roku 1867, keď mal Kanryo 14 rokov, bol jeho otec zavraždený v súboji. Tento incident však ostal neobjasnený a dodnes sa nevie z akého dôvodu k vražde došlo. Bol to veľmi bolestivý úder ako pre celú rodinu, tak najmä pre mladého Kanryo Higaonnu, ktorý sa rozhodol zbaviť smútku pomstou. Vycestoval do Číny s cieľom naučiť sa smrteľné bojové techniky, aby sa mohol pomstiť vrahovi svojho otca.


He arrived in the port of Fuzhou in Southern China and once there sought out other Okinawan’s living in the area. He questioned them about great martial arts masters living in Fuzhou. Introductions were organised and Kanryo Higaonna was introduced to his eventual teacher; a man named Ryu Ryu Ko. Ryu Ryu Ko accepted the young teenager and made him swear an oath to follow his philosophies, principles and to promise never to misuse the martial arts he would learn.


Vylodil sa v prístave Fuzhou, v Južnej Číne. Ihneď sa pokúsil sa vyhľadať iných obyvateľov z Okinawy, od ktorých chcel zistiť kde by vo Fuzhou mohol nájsť najlepších majstrov bojových umení. Na základe odporúčaní sa mu podarilo nájsť svojho prvého potenciálneho učiteľa, muža menom Ryu Ryu Ko. Ryu Ryu Ko prijal mladého Kanrya Higaonnu za svojho žiaka pod podmienkou prísahy, že bude nasledovať jeho filozofiu a princípy s prísľubom, že nikdy nezneužije bojové umenie, ktoré sa naučí.


Kanryo Higaonna would arrive to Ryu Ryu Ko’s house every morning. He would assist his teacher in his work as a bamboo craftsman, cutting and carting bamboo and making all manner of things out of it. Ryu Ryu Ko lived in a two story dwelling. The top floor was his house, the bottom his workshop and all training took place outside in the garden. Through many hours of hard training and through his dedicated assistance with his teacher’s work, Kanryo Higaonna eventually became a ‘live in’ student. He took up residence inside his teacher’s home and dedicated every waking moment to his master. He endured much hardship through the often brutal training and quickly developed an unbelievable level of power, strength and speed. He also learned about herbal medicines and studied the use of weapons.


Kanryo Higaonna prichádzal k Ryu Ryu Ko-vi každé ráno a pomáhal mu v jeho práci. Ako remeselník s bambusmi potreboval pomoc najmä v rezaní a viazaní bambusu, ale aj v jeho opracovávaní a spracovávaní podľa potrieb. Ryu Ryu Ko býval v dvojpodlažnom dome. Na poschodí sa nachádzal jeho byt (obytný priestor) a na prízemí pracovisko (priestor kde vykonával svoju prácu). Tréningy sa preto odohrávali v záhrade. Vďaka množstvu hodín tvrdého tréningu, ako aj množstvu odpracovaných hodín u majstra Ryu Ryu Ko, sa stal Kanryo takzvaným “live in” žiakom (žiak, ktorý žije s majstrom). Kanryo žil v byte majstra, a teda mohol venovať každú voľnú chvíľu tréningu s majstrom. Trénoval omnoho tvrdšie a dôslednejšie, vďaka čomu sa veľmi rýchlo vypracoval a získal nadštandardnú úroveň sily, pevnosti a rýchlosti. Venoval sa tiež používaniu zbraní v boji, ale aj štúdiu byliniek a ich využitiu v medicíne.


After 14 years of loyal study, Ryu Ryu Ko had grown older and told Kanryo Higaonna it was time for him to return to his homeland of Okinawa. In 1891 the two parted ways as Kanryo Higaonna followed the wishes of his master and they were never to see each other again. Kanryo Higaonna left China an accomplished martial artist and with 9 of the current Goju-ryu kata. Upon returning to Okinawa, his father’s killer heard of the great martial arts skills Kanryo Higaonna now possessed. The killer begged him for forgiveness and remembering the oath he had made to his master, he very graciously forgave the man.


Po štrnástich rokoch dôsledného tréningu Ryu Ryu Ko zostárol a oznámil Higaonnovi, že nastal čas, aby sa vrátil do svojeho rodného mesta na Okinawe. Kanryo Higaonna majstra poslúchol a v roku 1891 odišiel. Ich cesty sa už nikdy viac nestretli. Kanryo odišiel z Číny ako dokonalý majster bojových umení a priniesol so sebou 9 zostáv kata, ktoré sa používajú v Goju Ryu dodnes. Po návrate na Okinawu sa vrah jeho otca dopočul o jeho nadobudnutých schopnostiach bojovníka, vyhľadal ho a žobral o odpustenie. Keďže Kanryo zložil svojmu majstrovi sľub a prisahal, že svoje schopnosti nezneužije, rozhodol sa vrahovi svojho otca odpustiť.


Kanryo Higaonna continued his training in Okinawa, firstly on his own and then eventually began teaching students in his home. He called his martial art Naha-te after the capital city of Okinawa where he was based and following the example of the other main Okinawan styles of the time: Shuri-te and Tomari-te. He also eventually took a position as a karate instructor at the Naha commercial high school in 1905.


Kanryo Higaonna pokračoval v trénovaní aj na Okinawe. Najskôr samostatne, a neskôr začal vo svojom dome trénovať prvých žiakov. Svoje bojové umenie nazval Naha-Te, podľa názvu hlavného mesta Okinawy, kde v tom čase žil. Nasledoval tak príklad iných Okinawských štýlov, ktoré tiež pomenovávali svoje umenia podľa miest zrodu: Shuri-te a Tomari-te. V roku 1905 prijal ponuku karate inštruktora na Obchodnej Strednej Škole v Naha.


Kanryo Higaonna -> Chojun Miyagi


Chojun Miyagi was born on April 25th, 1888. He was born into a wealthy family, but as a youth was at times unruly. At the age of 11 he was taken to Ryuko Aragaki (the grandfather of Goju-ryu Master Shuichi Aragaki, IOGKF Technical Advisor), who was 24 at the time, to learn karate from him in hopes to instil discipline in the mischievous boy. Chojun Miyagi immediately developed a love for karate and became a very serious student. Aragaki recognised this and decided that he needed to study under a strict teacher, whose karate was second to none, to unlock Chojun Miyagi’s full potential.


Chojun Miyagi sa narodil 25. apríla 1888 v bohatej rodine a bol považovaný za problematické dieťa. Keď mal 11 rokov, zaviedli ho k Ryuko Aragakimu (starý otec Shuichi Aragakiho Majstra Goju Ryu, IOGKF Technický poradca), aby ho učil karate a naučil disciplíne. Chojun Miyagi si skoro okamžite karate obľúbil a stal sa veľmi serióznym študentom. Aragaki jeho nadšenie rozpoznal, no usúdil, že aby bol rozvinutý jeho skutočný potenciál, bude potrebovať študovať pod dohľadom veľmi striktného majstra.


In 1902 at the age of 14 he was taken and introduced to Kanryo Higaonna and was accepted as a student. Kanryo Sensei was 49 years old at this point and known by the nick name ‘Ashi no Higaonna’ (meaning ”Legs” Higaonna) because of his exceptionally strong legs. Although warned of the severity of the training, Chojun Miyagi’s expectations were far exceeded when he began his training in Naha-te. The training he received was intense and very brutal and he trained extra outside of his classes to strengthen his body to aid in his fast improvement. Kanryo Sensei observed this and eventually Chojun Sensei became the student he chose to learn the entire art of Naha-te. At the time, students only learned Sanchin and one other kata. Training took place at the Kanryo Sensei’s home each evening and after the usual two hour session, Kanryo Sensei would keep Chojun Miyagi behind for personal one on one instruction in the entire system.


V roku 1902, keď mal Chojun 14 rokov, bol predstavený Kanryo Higaonnovi, ktorý ho prijal za svojho študenta. V tom čase mal Kanryo sensei 49 rokov a bol prezývaný “Ashi no Higaonna” (“Nohy” Higaonna), kvôli jeho extrémne silným nohám. Chojun bol vopred varovaný o prísnosti tréningov, no i napriek tomu boli jeho predstavy v momente keď začal trénovať Naha-Te ďaleko prekročené. Tréningy boli extrémne intenzívne a brutálne. Trénoval aj mimo štandardných tréningov, aby nadobudol väčšiu silu, ktorú potreboval pre zvýšenie rýchlosti. Sensei Kanryo Higaonna si toho všimol a Chojuna vybral za študenta, ktorého zasvätí do celého učenia Naha-Te. V tom čase sa študenti zvyčajne učili len Sanchin plus jedno iné kata. Trénovalo sa každý večer priamo v dome senseia Kanrya Higaonnu. Po štandardných dvoch hodinách tréningu pokračoval Kanryo sensei s individuálnym tréningom Chojuna, aby ho oboznámil s celým systémom.


In 1910 World War I swept across the globe and Chojun Miyagi was called upon for mandatory military service. He became a soldier at the age of 20 and was discharged at the age of 22. He rushed back home to Okinawa upon hearing that his teacher’s health had deteriorated. Chojun Miyagi desperately wanted to learn the rest of the Naha-te style from his teacher and also care for him in his later years. Everyday Chojun Miyagi would bring Kanryo Sensei to his own home to care for and learn from him. He became the only student to learn all the Naha-te kata from Kanryo Sensei, who passed away three years later in 1915. Many Okinawans referred to Kanryo Higaonna by the title of Bushi, meaning a distinguished master of the martial arts. Also in 1915, Chojun Miyagi fulfilled the final wish his teacher had for him and made the trip to Fuzhou in China. He travelled by boat on the same route Kanryo Sensei had many years before him. He explored and researched the area, visiting the house of Ryu Ryu Ko and demonstrating the kata he had learned to an old man who was a student of Ryu Ryu Ko. During his two month stay, Chojun Miyagi recorded much information about Ryu Ryu Ko.


V roku 1910 musel Chojun Miyagi povinne narukovať do armády a bojovať v 1. svetovej vojne. Ako 20-ročný sa stal vojakom a ako 22-ročný v armáde skončil. Z bojiska sa ponáhľal domov na Okinawu, pretože sa dozvedel, že zdravie jeho učiteľa sa zhoršilo. Chojun Miyagi sa veľmi chcel naučiť všetko o boji Naha-Te a o svojho majstra sa tiež staral počas staroby. Každý deň priviezol Chojun senseia Kanrya k sebe domov, aby sa o neho staral a mohol sa od neho učiť. Chojun sa stal jediným študentom senseia Kanrya Higaonny, ktorý napokon o tri roky neskôr zomrel (1915). Veľa obyvateľov Okinawy nazývalo senseia Kanrya “Bushi”, čo znamená významný majster bojových umení. V tom istom roku Chojun Miyagi naplnil posledné želanie svojho majstra a vycestoval do Číny do mesta Fuzhou. Plavil sa loďou, tou istou cestou ako kedysi sensei Kanryo. Chojun precestoval celú oblasť a navštívil aj dom majstra Ryu Ryu Ko-a, kde zacvičil kata jednému starému mužovi - žiakovi majstra Ryu Ryu Ko. Počas svojho dvojmesačného pobytu sensei Chojun Miyagi zaznamenal mnoho informácii zo života majstra Ryu Ryu Ko.


Upon his return to Okinawa he was now 29 years old and he took his teacher’s place and began teaching Naha-te. He worked to further develop the fighting system he had inherited. Chojun Sensei had learned the kata Rokkishu in China and his further development of this resulted in the creation of Tensho Kata. He also researched and created warm up exercises for the body. Furthermore Chojun Miyagi revised Sanchin Kata to be performed in a straight line, moving both forward and backwards, instead of turning around. He taught out of both his home, the now famous Garden Dojo, and also at a space he rented at the Naha Commercial High School.


Na Okinawu sa vrátil až ako 29-ročný a začal vyučovať Naha-Te. Venoval sa rozvoju bojového systému, ktorý zdedil. V Číne sa naučil Rokkishu Kata, ktorú neskôr rozvinul do podoby dnešnej Kata Tensho. Vynašiel tiež zahrievacie cvičenia pre celé telo. Neskôr prestaval Kata Sanchin do formy cvičenia bez otočky, ale s pohybmi dopredu a dozadu. Vyučoval na dvoch miestach - vo svojom záhradnom Dojo (v dnešnej dobe veľmi známe) a taktiež v prenajatých priestoroch na Obchodnej Škole v Naha.


The local police force became concerned about Chojun Miyagi’s reputation and warned him of the consequences of misusing karate. Chojun Miyagi explained the true nature of his teachings, and in doing so he was hired to teach at the Okinawan Police academy. In 1926 Chojun Miyagi founded the Karate Kenkyu Club, bringing together the top Masters of the main styles of karate to unite under the common goal of spreading true karate to future generations. The Masters in this club were Chojun Miyagi, Chomo Hanashiro, Choyu Motobu and Kenwa Mabuni.


Miestny policajný zbor sa dozvedel o sesneiovej reputácií a upozornil ho o možných následkoch zneužitia karate. Chojun im vysvetlil pravú podstatu svojho cvičenia a napokon sa stal trénerom miestnych policajtov na Policajnej Akadémii. V roku 1926 Chojum Miyagi založil Karate klub Kenkyu, kde spojil učenia veľkých majstrov hlavných štýlov karate. Cieľom bolo tieto učenia zjednotiť pod jeden štýl a šíriť ho medzi budúcimi generáciami cvičencov. Majstrami a trénermi v tomto karate klube boli Chojun Miyagi, Chomo Hanashiro, Choyu Motobu a Kenwa Mabuni.


In 1930 an invitation was received to perform a demonstration in Tokyo at the celebration of Crown Prince Hirohito’s succession to the throne. Chojun Miyagi couldn’t attend, but instead sent his top student, Jin’an Shinzato, in his place. After Shinzato’s demonstration, he was asked by someone who viewed his performance what the name of his style was. Shinzato wasn’t sure how to answer, as Naha-te was more of an informal name. He related this story to Chojun Miyagi who thought long and hard about this and on what to name his karate style. Within the famous martial arts text, the Bubishi, is a poem called the Kenpo Haku (the eight poems of the fist) and Chojun Sensei was quite fond of it:


V roku 1930 dostal pozvanie do Tokya na oslavy inaugurácie nástupu královského princa Hirohita na trón, kde mali svoje umenia predviesť. Chojun Miyagi sa však zúčastniť nemohol, a tak poslal miesto seba svojho najlepšieho študenta Jin’an Shinzato. Po Shinzatovom vystúpení sa ho jeden neznámy človek spýtal na názov jeho školy. Shinzato si nebol istý ako má odpovedať, pretože názov Naha-Te bol názvom neformálnym. O tomto zážitku neskôr porozprával senseiovi Myiagimu, ktorý potom veľmi dlho uvažoval ako oficiálne tento štýl pomenovať. V rámci slávnych textov bojových umení Bubishi existuje jedna báseň s názvom Kenpo Haku, ktorú mal sensei Chojun veľmi rád a jej verše sú tieto:


http://www.iogkf.com/wp-content/uploads/2014/07/Icon_IOGKF_Logo20x20.png” icon_color=”#ff0000″

  • The mind is one with heaven and earth.
  • The circulatory rhythm of the body is similar to the cycle of the sun and the moon.
  • The way of inhaling and exhaling is hardness and softness.
  • Act in accordance with time and change.
  • Techniques will occur in the absence of conscious thought.
  • The feet must advance and retreat, separate and meet.
  • The eyes do not miss even the slightest change.
  • The ears listen well in all directions.

o Myseľ je jednotná s nebom a zemou

o Cyklus ľudského tela sa zhoduje s cyklom slnka a mesiaca

o Cesta nádychu a výdychu predstavuje tvrdosť a mäkkosť

o Jednaj v súlade s časom a zmenou

o Techniky sa objavia v momente, keď prestaneš na nich vedome myslieť

o Chodidlá musia postupovať a ustupovať, oddeľovať sa a stretávať

o Očiam nesmie uniknúť ani najmenší detail

o Uši nastražené do všetkých strán


The third poem, ‘Ho Go Ju donto’, is where Chojun Miyagi took the name ‘Go Ju’. He then added ‘Ryu’ to the name to formally name the style Goju-ryu (literally meaning Hard and Soft Style) in 1930. Chojun Miyagi began promoting Goju-ryu Karate even more heavily. In 1934 he spent almost a full year teaching Goju-ryu Karate in Hawaii. He also performed demonstrations on the Japanese mainland to popularize karate. In 1940 he created and added two new kata to the Goju-ryu system, Gekisai Dai Ichi and Gekisai Dai Ni. He wanted karate to be more accessible to people of all ages and wanted a basic kata to make training more popular – Chojun Miyagi’s Gekisai Kata’s succeeded in doing this.


Tretí verš “Ho Go Ju Donto” je verš podľa ktorého Chojun Myiagi názov vybral: “Go Ju”. V roku 1930 potom už len pridal k názvu “Ryu”, a tým svoj štýl pomenoval formálne Goju Ryu (v preklade: “tvrdý a mäkký štýl“). Chojun Myiagi začal Goju Ryu Karate veľmi aktívne propagovať. V roku 1934 pôsobil skoro celý rok na Hawaii, kde Goju Ryu Karate vyučoval. Zorganizoval aj mnoho vystúpení na hlavných ostrovoch Japonska s cieľom osvety Karate. V roku 1940 vytvoril dve nové Kata Goju Ryu: Gekisai Dai Ichi a Gekisai Dai Ni. Chcel, aby bolo Karate prístupnejšie pre všetky vekové kategórie a tiež, aby bol tréning základných kata pre cvičencov zaujímavejší, k čomu mali práve nové katy napomôcť.


His promotional work to spread Goju-ryu was so successful that the Japanese Butokukai recognised his style as an official martial art and he as its official master. Chojun Sensei’s legendary Goju-ryu grip also earned him the nickname ‘Nukitui Magushiku’ for his ability to tear raw meat apart with his bare hands and he became quite famous for this in Okinawa.


Jeho propagácia Goju Ryu bola tak úspešná, že japonskí Butokukai uznali jeho štýl Karate za oficiálne bojové umenie a jeho samého za oficiálneho majstra tohoto štýlu. Senseiov legendárny Goju – Ryu úchop mu dal prezývku “Nukitui Magushiku”, pre jeho schopnosť vytrhnúť surové mäso holými rukami, ktorým sa na Okinawe preslávil.


World War II then cast its shadow over the world and towards the end of the war, the Battle of Okinawa took place and along with it the slaughter of thousands of Okinawans. Chojun Miyagi and most of his family were lucky to escape to the north of the island, however many of his students were not. Jin’an Shinzato’s death in particular was a great loss to Chojun Miyagi and suddenly the future of his karate was uncertain. Once the war was over he returned to Naha to find that a majority of the city had been destroyed and that his historical records on Ryu Ryu Ko had been wiped out and lost forever. It was a desperate time for the survival of Goju-ryu and Okinawa.


Druhá svetová vojna a jej následky napáchali veľa zla po celom svete, bitka na Okinawe a následná porážka priniesli tisíce obetí. Chojunovi Myiagimu a časti jeho rodiny sa podarilo utiecť na sever ostrova, no mnohým jeho študentom nie. Smrť senseiovho najlepšieho študenta Jin´an Shinzata sensei niesol veľmi ťažko a osud Goju Ryu školy sa ocitol v ohrození. Po skončení vojny sa sensei vrátil do Naha a zistil, že väčšina mesta bola zničená, a spolu s ním aj navždy stratené spomienky a záznamy o Ryu Ryu Ko. Boli to zúfalé časy boja o prežitie Goju Ryu, ako aj samotnej Okinawy.


Chojun Miyagi -> Anichi Miyagi


Anichi Miyagi was born on February 9th, 1931. He lost both of his parents during the Battle of Okinawa in World War II, when he was only 14 years of age – he was the only one left to provide for his two younger brothers. Anichi Miyagi had heard of the legendary Chojun Miyagi Sensei through a friend. The two decided to go to the home of Chojun Sensei to ask for permission to study karate under him. Chojun Sensei had lost a majority of his students during the World War II. He knew times where changing and that he was growing older. On February 1st, 1948 Chojun Sensei accepted Anichi Miyagi and four of his friends as students and their training began first inside his house and eventually outside in the now famous Garden Dojo.


Anichi Miyagi sa narodil 9.2.1931. Počas 2. svetovej vojny a bitky na Okinawe prišiel o oboch rodičov. Už ako 14-ročný bol nútený sa postarať o svojich dvoch mladších bratov. Keď sa dopočul o legendárnom majstrovi Chojunovi Myiagim od jedného priateľa, rozhodol sa ísť spolu s ním a senseia navštíviť a požiadať o povolenie byť jeho žiakom. Chojun sensei stratil počas 2. svetovej vojny väčšinu svojich žiakov. Cítil, že časy sa menia a tiež, že starne. 1. februára 1948 Chojun sensei prijal Miyagiho a ďaľších jeho štyroch priateľov za svojich žiakov. Tréning prebiehal v Chojunovom dome a aj vonku v jeho, dnes už slávnom, záhradnom dojo.


The four young men were put through Chojun Sensei’s grueling warm up exercises, basic training and supplementary practices. There was no room for error in the movements and Chojun Sensei was strict on all of them. The training was so intense that after one year only Anichi Miyagi remained out of the small group. Chojun Miyagi Sensei was getting older and began to contemplate how his style was going to survive. He still instructed in the same manner of his teacher, only teaching Sanchin and one suitable kata to each student. He knew for Goju-ryu Karate to survive, he would need to pass on the entire system to someone. Anichi Miyagi was only 16 years old when he began his karate practice. He dedicated himself to his master’s teachings and became like a son to Chojun Miyagi Sensei.


Všetci štyria mladí muži prešli drsnou rozcvičkou senseia Chojuna, základným tréningom a doplňujúcimi cvičeniami. Z dôvodu stiesnených podmienok nebolo miesta na chyby. Sensei bol prísny na všetkých štyroch rovnako. Tréning bol tak náročný, že po roku tréningu z pôvodnej skupinky zostal len Anichi Miyagi. Ako Chojun Myiagi starol, čoraz viacej premýšľal nad budúcnosťou svojho štýlu. Stále vyučoval rovnakým spôsobom ako jeho učiteľ, učil len Sanchin a jedno pridané kata pre každého študenta. Vedel však, že k tomu, aby štýl Goju Ryu prežil bude musieť odovzdať všetky svoje vedomosti o Goju Ryu. Anichi Miyagi mal len 16 rokov keď začal s tréningom karate. Úplne sa odovzdal učeniu svojho majstra a stal sa skoro jeho synom.


Chojun Sensei tested Anichi’s character by having him perform chores around the house, such as weeding the garden and cleaning the yard for training. His attitude was observed and Chojun Sensei decided that the young Anichi Miyagi was the one to inherit Goju-ryu from him. During this period of one on one instruction at the Garden Dojo, Ryuko Aragaki (Chojun Miyagi’s first teacher) visited unexpectedly one day. He asked Chojun Sensei to accept his grandson, Shuichi Aragaki, as a student. Even though he was not planning on taking any more students at this crucial point in his life, Chojun Sensei couldn’t turn down his first Sensei and accepted Shuichi Aragaki as a student.


Chojun Sensei testoval Anichiho character tým, že mu zadával rôzne domáce práce, ako napríklad polievanie trávy alebo čistenie miesta pre cvičenie. Chojun Sensei ho pri týchto aktivitách dôkladne pozoroval, čo iba podporilo to jeho rozhodnutie, že Anichi Miyagi je vhodným kandidátom, ktorému Goju Ryu odovzdá. Počas tohto obdobia tréningov, kedy Chojun Sensei cvičil Anichiho jeden na jedného, sa v záhradnom Dojo raz nečakane objavil Ryuko Aragaki (Chojunov prvý učiteľ). Požiadal ho, aby prijal jeho vnuka Shuichiho Aragakiho za žiaka. I napriek tomu, že Chojun už neplánoval prijať žiadneho nového študenta, nemohol odmietnuť svojho prvého učiteľa a prijal jeho vnuka za svojho žiaka.


Anichi Miyagi and Shuichi Aragaki began training together under Chojun Miyagi Sensei at the Garden Dojo. Later other students began training at the Garden Dojo also, including Tsunetaka Shimabukuro and Anichi Miyagi’s youngest brother. Despite this, it was only Anichi Miyagi who learned all the Goju-ryu Kata, applications and the remainder of the system directly from Chojun Miyagi Sensei and he also had much of the early history of Goju-ryu passed onto him orally, by his teacher.


Anichi Miyagi and Shiuchi Aragaki začali trénovať spolu pod vedením Chojuna Miyagiho v jeho záhradnom Dojo. Neskôr k ním pribudli aj ďalší noví žiaci, medzi nimi aj Tsunetaka Shimabukuro and Anichi Miyagiho najmladší brat. I napriek tomu, bol Anichi Miyagi jediný, kto poznal všetky Goju-Ryu kata, aplikácie a postupy priamo od Chojuna Miyagi Senseia, a tiež jediný, komu bola ústne predaná ranná história Goju-Ryu učiteľom.


By mid 1953 Chojun Sensei’s health was deteriorating rapidly. Life was extremely hard following the war; however Chojun Sensei made a point of still instructing Anichi Miyagi every evening. In October of that year, Chojun Miyagi Sensei passed away. Anichi Miyagi heard this from a friend who had heard the news over the radio and rushed to Chojun Sensei’s Tsuboya home, where a large grieving crowd had gathered. He entered the house to pay his last respects to Chojun Miyagi Sensei, who now also had received the title of ‘Bushi’ from many people. Anichi Miyagi was the last person ever taught by Chojun Miyagi Bushi. The treasure of Okinawan Goju-ryu Karate had now forever been placed into the hands of Anichi Miyagi for safe keeping.


V roku 1953 sa zdravie Chojuna Miyagiho začalo rapídne zhoršovať. Život za vojny bol naozaj ťažký, no i napriek tomu Chojun Sensei neprestával trénovať Anichiho každý večer. V októbri tohto roku Sensei Chojun Miyagi zomrel. Anichi sa o tom dozvedel od priateľa, ktorý počul správu v rádiu a okamžite zamieril k senseiovi, kde našiel veľký dav trúchliacich. Vošiel do domu, aby sa mu poslednýkrát poďakoval. Mnoho ľudí ho denominovalo titulom “Bushi”. Anichi Miyagi bol posledným žiakom, ktorý bol trénovaný Chojunom Miyagm Bushi. Tajomstvo okinawského Goyu-Ryu karate bolo teraz navždy bezpečne ukryté v rukách Anichi Miyagiho.


Anichi Miyagi -> Morio Higaonna


Morio Higaonna was born on December 25th, 1938. At the age of 14 he began his martial arts training with his father who was a Shorin-ryu Karate practitioner. By the age of 15 he joined Naha Commercial High School Karate Club and became friends with Tsunetaka Shimabukuro, who was a student of Chojun Miyagi Sensei for two years. Shimabukuro taught Morio Higaonna Sanchin, Gekisai, Saifa and Seiyunchin Kata’s. Shimabukuro encouraged him to go and see the Garden Dojo and undertake the training of Goju-ryu Karate. The necessary introductions were made and in April 1955 at the age of 16, Morio Higaonna officially entered the Garden Dojo of Chojun Miyagi. In the period since Chojun Miyagi Sensei’s death, training had resumed at the Garden Dojo. Eiichi Miyazato was elected the dojo head, Koshin Iha was in charge of collecting fees and Anichi Miyagi Sensei was the class instructor. Koshin Iha quickly pointed out to Morio Higaonna that Anichi Sensei was the most knowledgeable and that he should go and learn from him.


Morio Higaonna sa narodil 25. decembra 1938. Vo veku 14-tich rokov sa začal venovať bojovým umeniam spolu s jeho otcom, ktorý bol cvičencom Shorin-Ryu karate. Ako 15-násť ročný sa stal členom Karate klubu na Obchodnej škole v Naha, kde sa spriatelil s Tsunetaka Shimabukurom, ktorý bol žiakom Chojun Miyagi senseia už dva roky. Shirambuko učil Moria Higaonnu katy Sanchin, Geksai, Saifa a Seiyunchin. Tiež navnadil Higaonnu, aby stal sa žiakom Goyu-Ryu a navštívil Záhradné Dojo Chojuna Miyagiho, kde od smrti Chojun Miyagi senseia prebiehali všetky tréningy. Po prvotných formalitách sa v apríli 1955 Morio Hiagonna stal oficiálne žiakom Záhradného Dojo. Eiichi Miyazato bol zvolený za hlavu Dojo, Koshin Iha sa stal pokladníkom a Anichi Miyagi sensei bol inštruktorom triedy. Koshin Iha poradil Higaonnovi, že Anichi sensei je ten najvzdelanejší a že by si malmvybrať tohto senseia za učiteľa.


Morio Higaonna was devoted to trying to win the respect and teachings of Anichi Miyagi Sensei and he trained at the dojo six days per week and on Sunday’s would train on his own at this home. This is when he really began to develop his now famous passion and energy for karate. Anichi Sensei recognised the dedication in Morio Higaonna and would on occasion ask him to accompany him to Chojun Sensei’s house on a Sunday to do chores for the founder’s family and tend to the dojo. Anichi Sensei had an overwhelming effect on Morio Higaonna, a dedication which continues to this day.


Morio Higaonna bol tak odhodlaný získať rešpekt a pozornosť Anichi Miyagi senseia, že trénoval šesť dní do týždňa v dojo a v nedeľu doma sám. Práve v tomto období sa u Moria začala rodiť jeho, dnes už známa, láska a vášeň ku karate. Anichi Sensei si to všimol a občas mu v nedeľu dovolil sprevádzať ho do domu Chojuna senseia, kde pomáhali jeho rodine starať sa o úpravu a údržbu zakladateľovho dojo. Anichi sensei mal na Higaonnu ohromný vplyv, a vypestoval v ňom odhodlanie, ktoré možno pozorovať dodnes.


In 1957 Morio Higaonna took a job at a local bank, but resigned shortly afterwards, as the busy work schedule was interfering with his karate training with Anichi Sensei. Later the same year it was decided that a more permanent dojo was needed away from Chojun Sensei’s home. The Jundokan Dojo was built and all classes moved to that location. Anichi Miyagi Sensei and Morio Higaonna transported all the equipment from the Garden Dojo to the new location and also dug the holes for the many makiwara in the side yard of the new premises. Anichi Miyagi continued to do the majority of the instruction during this time.


V roku 1957 začal Morio Higaonna pracovať v banke, ale dlho na tomto poste nevydržal pretože ho práca za neprázdňovala natoľko, že sa nemohol naplno venovať cvičeniu s Anichi senseiom. Toho istého roku začalo byť jasné, že dojo bude treba premiestniť. Bolo postavené nové Jundokan Dojo a všetky tréningy sa presunuli sem. Anichi Miyagi sensei a Morio Higaonna sem tiež presunuli všetko potrebné náradie zo Záhradného Dojo a v novej bočnej záhrade vykopali diery pre pôvodné makiwary. Anichi Miyagi naďalej viedol väčšinu tréningov.


As Anichi Sensei gained a good job on an American oil tanker, his work took him overseas. Morio Higaonna decided it was time to broaden his own horizons and he moved to Tokyo to study at Takushoku University. As time went by Morio Higaonna was invited to teach Goju-ryu at a small dojo in the Yoyogi district of Tokyo. His reputation as an exceptional martial artist grew fast and many Japanese people and foreign visitors were seeking out his instruction. A famous martial arts historian who had visited dojo’s all over mainland Japan made the comment that there was no one in Japan like Morio Higaonna and that he was ‘the most dangerous man in Japan in a real fight’.


Anichi senseiovi ponúkli dobrú prácu na americkom olejovom tankeri, čo ho odviedlo do zámoria. Morio Higaonna sa vtedy rozhodol, že nadišiel čas, aby si rozšíril obzory a odišiel študovať na Takushoku Univerzitu v Tokyu. Netrvalo dlho než ho pozvali, aby vyučoval Goju-Ryu v malom dojo v Yoyogi dištrikte v Tokyu. Mal povesť jedinečného odborníka na bojové umenie a jeho fáma časom rástla, ako medzi Japoncami, tak medzi zahraničnými návštevníkmi, ktorí ho začali vyhľadávať. Jeden známy historik bojových umení, ktorý navštívil všetky dojo v Japonsku, jedného dňa povedal, že nie je nikoho kto by sa Morio Hiagonnovi vyrovnal, a že “v otvorenom boji je najnebezpečnejším mužom v Japonsku”.


By 1979 Morio Higaonna had a worldwide following. With the blessing of Anichi Miyagi Sensei and other senior students and family members of Goju-ryu founder Chojun Miyagi Sensei, he formed the International Okinawan Goju-ryu Karate-do Federation (IOGKF) in 1979 in Poole, England. Morio Higaonna was appointed World Chief Instructor and both Anichi Miyagi Sensei and Shuichi Aragaki Sensei were part of the advisory team overseeing IOGKF. Morio Higaonna continued to travel the world, teaching large seminars everywhere he went. As the IOGKF grew larger and Goju-ryu Karate became more popular and spread across the world, the dream of Chojun Miyagi Sensei had been fulfilled.


V roku 1979 mal už Morio Higaonna priaznivcov po celom svete. S požehnaním Anichi Miyagi senseia, ostatných starších žiakov a rodiny Chojun Miyagi senseia, založil toho istého roku Medzinárodnú federáciu Okinawa Goju-Ryu Karate-Do (IOGKF) v anglickom meste Poole. Morio Higaonna bol menovaný šéfinštruktorom a Anichi Miyagi sensei a Shuichi Aragaki sensei zaujali pozície poradcov dohliadajúcich na chod IOGKF. Morio Higaonna sa venoval najmä výučbe vrámci veľkých seminárov všade po svete. Časom sa IOGKF rozrástlo a Goju-Ryu karate sa stalo celosvetovo známym, čím sa sen Chojuna Miyagiho naplnil.


International demand for the teachings of Morio Higaonna grew also and he was teaching in up to 15 countries per year. He moved to San Marcos in the United States of America and set up the then IOGKF Honbu Dojo in the same area in 1987. He remained in the United States until 1995, when a move back to Japan brought with it the opening of the Ryubukan Dojo in Tokyo. Two years later, in 1997, IOGKF International became a recognized part of the Nihon Kobudo Kyokai (Japan Traditional Martial arts association). This membership placed official recognition by association that Goju-ryu, as taught by IOGKF International, was a true traditional martial art.


Požiadavky na semináre rástli a Morio Higaonna ročne vyučoval v 15-tich krajinách. Presťahoval sa do mesta San Marcos v Spojených štátoch, a tam aj založil tehdajšie IOGKF Honbu Dojo v roku 1987. V Spojených štátoch zostal do roku 1995 a jeho návrat do Japonska znamenal otvorenie Ryubukan Doja v Tokyu. O dva roky, neskôr, v 1997, sa stalo IOGKF súčasťou Nihon Kobudo Kyokai (Asociácia japonských tradičných bojových umení). Toto členstvo oficiálne uznalo Goju-Ryu (vyučované IOGKF) za tradičné bojové umenie.


Anichi Miyagi Sensei sadly passed away in September 2009. However before his death, he presented Morio Higaonna Sensei with his own personal Black Belt, his 10th Dan Certificate and another certificate recognising him as the heir to the Goju-ryu in the direct line to Chojun Miyagi Sensei. Shuichi Aragaki Sensei also signed this certificate. May 2013 saw further recognition of the Goju-ryu Masters life’s work, when Morio Higaonna Sensei received an award from the Okinawan government listing him as Intangible Cultural treasure. He’s efforts to share and spread Okinawan culture with the rest of the world had not gone unnoticed. Over the years Higaonna Sensei’s many research trips to China saw him build important relationships with Okinawa’s martial arts ancestors. He conducted research on such trips to capture the origins of Goju-ryu karate which in turn brought about the production of his numerous best-selling books, videos and DVD’s. Morio Higaonna Sensei has ensured that the history of karate will always be available for future generations and that its culture will continue to spread across the globe, making him extremely worthy of Okinawa’s highest honour.


Anichi Miagi Sensei žiaľ umrel v septembri 2009. Rok pred tým však stihol Morio Hihaonna Sensei získať 10. Dan a ďalší certifikát, ktorý ho menoval priamym nástupcom Chojuna Miagi Senseia. Shuichi Aragaki Sensei sa pod tento certifikát podpísal tiež. V máji 2013 sa dostalo uznania života a práce majstrov pri príležitosti predávania cien Okinawskou vládou, ktorá menovala Moria Hiagaonnu za “Nehmotné kultúrne dedičstvo”. Jeho snaha šíriť okinawskú kultúru so zvyškom sveta neostala bez povšimnutia. Jeho časté cesty do Číny pomohli vybudovať vzťahy s predchodcami okinawských bojových umení. Podnikol rôzne výskumné cesty, ktoré mu pomohli zachytiť korene Goju Ryu karate, ktoré neskôr spísal a publikoval vo forme best-sellerov, videí a DVD. Zabezpečil tak, že história karate bude dostupná aj pre mnoho ďalších generácií a že táto kultúra sa stane známou po celom svete, čo z neho spravilo najčestnejšieho okinawského občana.


Today, having set foot in over 70 countries and having provided Karate instruction to millions, Morio Higaonna Sensei resides in Okinawa, not far from the home of Goju-ryu founder Chojun Miyagi Bushi. Media crews from all the world including the BBC, History Channel, Russian Martial arts Channels, Japan NHK, and other documentary teams still regularly travel to Higaonna Dojo to try and capture the essence of Higaonna Sensei’s inspiring lifetimes work and to share it with the world. Every fourth year however, Higaonna Sensei hosts the World Budosai, a martial arts festival that brings the world to him. Over one thousand people attend each Budosai and experience the true roots of Goju-ryu karate from its highest master.


Dnes, po tom ako navštívil viac ako 70 krajín, kde predával inštrukcie miliónom študentov, sídli Morio Higaonna Sensei na Okinawe, nie ďaleko od domu, kde pôvodne býval zakladateľ Goju Ryu Chojun Miyagi Bushi. Média a ich týmy z celého sveta, medzi nimi BBC, History Channel, kanály ruských bojových umení, japonské NHK a i., sem jazdia, aby navštívili jeho legendárne dojo a často sa tu snažia zachytiť tajomstvo majstrovho inšpirujúceho života. Každý štvrtý rok Higaonna Sensei hostí na Okinawe Svetové Budosai, festival bojových umení, ktorý privolá celý svet. Budosai sa bežne účastní vyše tisíc ľudí, ktorí si tu môžu na vlastnej koži vyskúšať pôvodný a jedinečný Goju Ryu karate tréning s najvyšším majstrom.


Morio Higaonna -> Tetsuji Nakamura


Tetsuji Nakamura was born on April 3rd, 1965 in Osaka, Japan. His first encounter with martial arts was at the age of 12 years old and by the time he was 15 he was practicing karate at a local club. He earned a 2nd Dan in judo through his training and when he arrived at Kagawa University for his studies he joined the karate club there also. During a university break, he told the club instructor that he was going to take a vacation with some friends to Okinawa. Delighted to hear this, the club instructor insisted that Tetsuji Nakamura call his own sensei while he was there to show his respect. Upon arriving in Okinawa, when Tetsuji Nakamura picked up the phone he had no idea he was about to call Shuichi Aragaki Sensei (student of Chojun Miyagi Sensei and an IOGKF advisor). Aragaki Sensei invited Tetsuji Nakamura to his house for dinner and relayed to him many stories about Chojun Miyagi Sensei and his own experiences in karate.


Tesuji Nakamura sa narodil 3. apríla 1965 v Osake v Japonsku. S bojovými umeniami sa oboznámil ako 12-ročný a ako 15-ročný trénoval v miestnom karate klube. Došiel po 2. Dan v Jude než začal študovať na Univerzite Kagawa, kde sa zapísal na tréningy karate. Povedal svojmu univerzitnému inštruktorovi, že by si počas prázdnin chcel s kamarátmi spraviť výlet na Okinawu. Jeho tréner bol z tohto nápadu nadšený a povedal mu, že keď tam bude, musí určite navštíviť jeho majstra ako prejav úcty a rešpektu. Keď si Nakamura Sensei vzal od trénera telefónne číslo jeho Senseia a po príchode na ostrov číslo vytočil, netušil že práve volá Shuichi Aragaki Senseiovi (študentovi Chijuna Miyagiho a tajomníkovi IOGKF). Aragaki Sensei pozval Nakamuru na večeru, kde sa s ním podelil o mnoho vzácnych príhod s Chojunom Miyagi Senseiom a vylíčil mu jeho vlastnú cestu v karate.


These stories stayed firmly in the mind of Tetsuji Nakamura once he returned to university on the mainland. He decided he needed to know more about this style of karate and returned to Okinawa to meet with Aragaki Sensei again, who insisted they train together. Aragaki Sensei’s power and precision scared the young Tetsuji Nakamura and upon graduating university with a degree in law and politics he decided he must once again return to Okinawa. He arrived at Aragaki Sensei’s house, where he was informed Aragaki Sensei did not have the time to instruct him. Instead Tetsuji Nakamura was taken to the Higaonna Karate Dojo in the Makishi district, near Tsuboya, in Naha. Here Aragaki Sensei showed him how to perform all the supplementary training of Goju-ryu and told him to do so every day. Tetsuji Nakamura obeyed and as days turned to weeks and weeks turned to months he began to wonder if Aragaki Sensei would ever return.


Nakamura na tieto príbehy nikdy nezabudol a po návrate do školy sa rozhodol, že o tomto štýle chce vedieť viac a vrátil sa späť na Okinawu kde sa stretol s Aragaki Senseiom, ktorý nástojčil, aby spolu trénovali. Aragakiho sila a presnosť mladého Nakamuru vydesili, no po získaní titulu z práva a politiky sa rozhodol na Okinawu vrátiť. Keď sa však vrátil za Aragaki Senesiom, bolo mu povedané, že majster na neho nemá čas. Nasmerovali ho ale do Makishi, blízko Tsuboye v Naha, kde sa stal cvičencom Higaonna Senseia. Až tam mu sensei Aragaki ukázal ako viesť celý rozšírený tréning Goju Ryu, a povedal mu, aby tak cvičil každý deň. Tetsuji Nakamura poslúchol a keď sa dni stali týždňami a týždne mesiacmi začal pochybovať či sa Aragaki Sensei vôbec niekedy vráti.


Six months later, Aragaki Sensei arrived at the dojo and determined that Tetsuji Nakamura’s loyalty and efforts were worthy of the best Goju-ryu instruction. In 1991 Tetsuji Nakamura won the IOGKF World Championships and Morio Higaonna Sensei saw the dedication and potential in the young man and asked Tetsuji Nakamura to accompany him back to San Marcos in America, where he was then based.


O šesť mesiacov neskôr, keď sa sesnei Aragaki objavil v dojo, usúdil, že Tesuji Nakamura je vďaka jeho odhodlaniu a snahe hodný tých najlepších tréningov. V roku 1991 Nakamura vyhral Svetový Šampionát IOGKF a Morio Higaonna zbadal v tomto mladom mužovi vysoký potenciál. Ponúkol mu teda, aby ho doprevadil späť do San Marcos v USA, kde v tej dobe žil.


He quickly became Higaonna Sensei’s top student, training at home with him daily in his private garage dojo and then every afternoon and evening at the then IOGKF Honbu Dojo. He also became an assistant instructor at the dojo and an assistant administrator in the IOGKF Head office. Tetsuji Nakamura also featured in the famous Goju-ryu film ‘Power Training’ as Higaonna Sensei’s partner. When Higaonna Sensei decided to move back to Japan and set up a base in Tokyo, Tetsuji Nakamura followed him and remained in the capital with his sensei for three years.


Veľmi rýchlo sa stal Higaonnovým najlepším študentom. Trénovali spolu denne v jeho súkromnom dojo v garáži a potom poobede a večer na oficiálnych IOGKF Honbu Dojo. Stal sa tiež asistenčným inštruktorom a administrátorom IOGKF najvyššej kancelárie. Možno ho vidieť tiež vo filme “Power Training” ako Higaonnovho sparing-partnera. Keď sa sesnei Higaonna rozhodol presťahovať do Tokya, Tesuji Nakamura ho nasledoval a zostal v hlavnom meste so senseiom po dobu 3 rokov.


He moved to Canada in 1997, married his wife Rania in 2000 and they had their first child in 2002, the same year he took over as Administrative Director for IOGKF International. His family moved back to Okinawa for another twelve month so he could undertake this new role. Tetsuji Nakamura moved back to Canada following this and established Shudokan, the current IOGKF International Honbu Dojo. In 2012 at the IOGKF World Budosai, Higaonna Sensei decided to retire from his role of World Chief Instructor in IOGKF to take Anichi Sensei’s old position as Supreme Master and appointed Tetsuji Nakamura as his successor in his former role.


V roku 1997 sa presťahoval do Kanady, v roku 2000 sa oženil s Raniou a ich prvé dieťa sa narodilo v roku 2002. V tom istom roku sa stal Administratívnym riaditeľom IOGKF International. Jeho rodina sa presťahovala na 12 mesiacov na Okinawu, aby sa mohol tohto postu zhostiť. Potom sa vrátil do Kanady, kde založil Shudokan, súčasné IOGKF International Honbu Dojo. V roku 2012 na Svetovom Budosai sa Higaonna Sensei rozhodol odísť z pozície svetového Šéfinštruktora IOGKF a nastúpil tak na starú pozíciu Anichi Senseia ako Najvyšší majster. Tesuji Nakamuru určil za jeho nasledovníka.


Tetsuji Nakamura ->


Today IOGKF International has over 75,000 member in over 55 different countries. Tetsuji Nakamura Sensei, under the guidance of IOGKF founder, Master Morio Higaonna, leads the Federation and protects the cultural treasure that is Okinawan Goju-ryu Karate-do for future generations.

Anyone can learn the true art of Chojun Miyagi and those before him through the legacy handed down from Anichi Miyagi Sensei to Morio Higaonna Sensei and now to Tetsuji Nakamura Sensei. Okinawan Goju-ryu is alive today and stronger than ever thanks to the sacrifices, effort and commitment of these Masters. The goal of training remains the same as it did in the days of the founder, to develop people of strong character, morals and discipline to create a better society for all mankind.


V súčasnosti má IOGKF viac ako 75 000 členov vo viac ako 55 krajinách. Tesuji Nakamura Sensei, pod vedním zakladateľa IOGKF - Moriom Higaonnom Senseiom, vedie celú federáciu a chráni tento kultúrny poklad pre budúce generácie.

Každý sa môže učiť toto staré umenie Chojuna Myagiho a tých pred ním, ktoré bolo právoplatne prenesené cez Anichi Miyagiho k Moriovi Higaonnovi a teraz k Tesujimu Nakamaurovi. Okinawské Goju Ryu je dnes silnejšie ako kedykoľvek predtým vďaka ústupkom, snahe a odhodlaniu týchto majstrov. Cieľ tréningu ostáva ten istý ako v deň založenia, vychovať silných jedincov s pevnou morálkou a disciplínou a snažiť sa tak o lepšiu spoločnosť v rámci celého ľudstva.


Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?