Chi-Ishi

   Jeden zo segmentov tradičného Okinawského karate tréningu je unikátny systém posilňovania celého tela Hojo-Undo, čo v Okinawskom dialekte doslovne znamená „doplnkové cvičenie“. Tento segment zahŕňa niekoľko základných prvkov posilňovania a to: Makiwara /pomôcka na spevňovanie zápästia a otužovanie úderových plôch/, Nigiri Game /keramické vázy využívané s dôrazom na silu úchopu, zovretím hrdla samotnej vázy/, Sashi Ischi /oblý kameň určený na posilňovanie a tréning dynamiky/, Kengo-Ken /oceľová oválna obruč v tréningu určená hlavne na posilňovanie/, Tekkan /obruče – náramky rôznej hmotnosti – unikátna pomôcka na zdokonaľovanie cvičenia kata Sanchin/, Tan /náradie pripomínajúce činku/, Tetsu prípadne Ishi Geta /kovové alebo kamenné sandále slúžiace hlavne k posilňovaniu dolných končatín a brušných svalov s dôrazom na zdokonaľovanie techniky kopov/, Makiage Kigu /závažie na krátkej tyči, ktorého na navíjaním nad prípadne podhmatom posilňujeme hlavne predlaktie zápästie/, To /bambusový zväzok slúžiaci na otužovanie techník nukite/ a nakoniec Chi Ischi /jednostranné závažie na drevenej rukoväti/ ktorému sa chcem v tomto príspevku venovať.

   Čo to Chi Ischi vlastne je? Je to jednostranné závažie / pôvodne to bol výlučne kameň/ na drevenej násade. Samotný názov je vlastne vytvorený z dvoch slov a to CHI /čo je sila/ a ISCHI /čo znamená kameň/, môžeme zjednodušene povedať, že sa jedná o získanie sily pomocou kameňa.

   Samozrejme, že v súčasných dojo sú používané rôzne kombinácie materiálov. Z pôvodnej klasiky ostáva len drevená rukoväť , ale jednostranné závažie je v rôznych dojo vyrobené z rôznych materiálov. Používaný býva kotúč z činky, už spomínaný kameň, prípadne rôzne druhy konzerv alebo nádob naplnených betónom, v našom dojo sme použili kotúče z brúsky. Ešte jednu dôležitú vec nesmieme zabudnúť, a to je rozmer samotného náradia. Hmotnosti sa venujem v ďalšom texte. Čo sa týka drevenej násady . Tá by mala mať dĺžku od podlahy po koleno cvičenca a hrúbka /priemer/ násady by mal byť do 3,5 cm. V súčasnosti sa za chi-ischi používajú aj náhrady, ako napríklad klasické jednoručné činky zo závažím len na jednej strane, prípadne kettleball.

   Ako cvičiť, ako Chi Ischi používať? Cvičiť jednoručne alebo obojručne? Cvičiť s nižšou hmotnosťou alebo s vyššou hmotnosťou? Toto sú otázky veľmi ťažké a odpovede na ne ovplyvňuje veľa činiteľov. Samozrejme, že je dôležitá samotná fyzická zdatnosť jednotlivých cvičencov, ale osobne som presvedčený, že oveľa dôležitejšia je ich technická úroveň. Začiatočník by v žiadnom prípade nemal cvičiť bez odborného dozoru svojho senseia, mal by pracovať pod jeho odborným vedením a až po zvládnutí základných druhov pohybu môže pokračovať individuálne. Bolo by však vhodné pracovať s Chi Ischi tak, aby sa cvičenec dokázal aj sám kontrolovať napríklad pred zrkadlovou stenou, a až potom by sa mal odvážiť cvičiť tak, aby si vnútorne uvedomoval jednotlivé pohyby a konečné polohy.

   Cvičenie z Chi Ischi umožňuje väčší rozsah pohybu v porovnaní s konvenčným náradím v klasickej posilňovni a to z dôvodu, že Chi Ischi je jednostranne nevyvážené náradie. Cvičenie v plnom rozsahu využíva prekonávanie pákového efektu náradia, ktorý v maximálnej možnej miere pomáha posilňovať svaly, kĺby, šľachy, väzy a tiež kosti. Treba upozorniť na dôležitú súčasť cvičenia, a to je samotný postoj cvičenca pri práci s náradím, čo je s výnimkou niekoľkých aplikácii vždy postoj schiko daschi. Výnimku tvorí imitácia kakie a prípadný nácvik blokov, pri ktorých je používaný postoj schanchin dachi.

   Podľa priložených schém je zrejmé ktorým cvikom, ktorá časť tela je stimulovaná a posilňovaná. Je dôležité upozorniť, že všetky premiestnenia z jednej polohy do druhej musia byť robené plynulo a samotná hmotnosť náradia musí byť stále pod kontrolou cvičenca /v žiadnom prípade nesmie byť náradie premiestňované akoby na hojdačke, to je jedna z chýb, ktorých sa treba vyvarovať lebo tým by sme eliminovali to na čo Chi Ischi chceme použiť a svaly, kĺby, šľachy a väzy by sme neposilňovali, ale si ich poškodili/. Dôležitá otázka je ako je to s hmotnosťou Chi Ischi? V odborných kruhoch sa uvádza, že priemerný cvičenec môže bez „výčitiek svedomia“ začať cvičenie s hmotnosťou cca 2 kg a pracovať skôr s počtom minimálne desať opakovaní v jednej sérii. Po zvládnutí práce s menšou váhou môže hmotnosť Chi Ischi zvyšovať až sa dostane do štádia, že budete cítiť potrebu pracovať obojručne s dvomi náradiami, ale to už je vyššia technická úroveň.

   Dôležité upozornenie pre všetky úrovne cvičencov: najdôležitejší prvok je samozrejme dýchanie ako v celom cvičení karate. Pri premiestňovaní náradia z jednej krajnej polohy do druhej treba dať dôraz na nádych a pri dosiahnutí krajnej polohy na rázny výdych. Ďalšia dôležitá záležitosť je správne vzpriamené držanie tela, držanie ramien a pri dosiahnutí krajnej polohy s výdychom vystretá ruka s náradím s krátkym, ale ráznym kime /tenzia, zatvrdnutie svalstva/.

   Keď si pozrieme obrázky s jednotlivými spôsobmi cvičenia a aplikujem to celé na základnú techniku KIHON, uvedomíme si akú hodnotu nám starí majstri zanechali /každé premiestnenie, prípadne jednotlivé konečné polohy imitujú údery , bloky, páky alebo seky a v tomto zmysle aj posilňujú jednotlivé partie nášho tela – zápästie, predlaktie, ramená, chrbticu a samozrejme komplet dolné končatiny. Zavŕšením cvičenia s Chi Ischi je vrchol Goyu Ryu a to haischu kata SANCHIN.

Druhy cvičení

V budúcom príspevku sa zameriam na niektorú z ďalších častí Hojo-Undo.                                                                                    JJ