Tradičné Okinavské Gōjū-ryū Karate-dō
Publikované 09.12.2016 v 23:07 v kategórii Karate Do, prečítané: 467x
Tieto štyri slová mi umožňujú hlbšie sa zamyslieť a lepšie pochopiť toto bojové umenie. Rozanalyzovaním jednotlivých slov získavam ucelenejší obraz o pôvode, histórii a význame Tradičného Okinavského Gōjū-ryū Karate-dō.
Traditional Okinawa Gōjū-ryū Karate-dō
These are the four words that give a deeper meaning and better explanation to this martial art. To analyse each of these words helps me to capture the picture of what the origin, history and meaning of Traditional Okinawa Gōjū-ryū Karate-dō really is.
Okinawa /沖縄本島/ Lano na obzore
Geograficky je najväčším ostrovom najjužnejšieho súostrovia Ryūkyū /琉球諸島/, ktorého rozloha je 466.01 štvorcových míľ. Leží v juhočínskom mori asi 300 míľ severovýchodne od ostrova Taiwan a 400 míľ južne od ostrova Kjūšū rovnako aj 400 míľ východne od čínskej pevniny z ktorej pripomína lano na obzore, čo je aj doslovný preklad názvu ostrova. Administratívnym centrom prefektúry Okinawa a zároveň hlavným mestom je Naha /那覇市/. Z historického hľadiska bol ostrov centrom kráľovstva Ryūkyū ktoré zjednotil kráľ Shō Hashi roku 1429 s centom na hrade Shuri. Počas dynastie Ming poslala čínska vláda na Okinavu 36 rodín z Fujian, aby rozvíjali obchod. V 17. storočí bola Okinawa neustále ovplyvňovaná ako Japonskom, tak aj Čínou, pričom obidve krajiny si robili nárok na tento strategicky významný ostrov. V roku 1879 Japonsko anektovalo celé súostrovie Ryūkyū a monarchia v Shuri bola zrušená. Z japonskej pevniny silnel vplyv na odstránenie Okinawskej kultúry vrátane jazyka, náboženstva a kultúrnych zvyklostí. Počas druhej svetovej vojny tam americká armáda bojovala dlho a krvavo pričom zahynulo veľa miestneho obyvateľstva a americká základňa je na Okinawe dodnes. Historka, ktorá sa stala počas semináru Karate, ktorý viedol sensei Kiyuna dostatočne vystihuje jeho odpoveď na historické udalosti v dejinách Okinawy. Keď sa ho jeden zo žiakov spýtal ako zakončiť konkrétnu techniku na súperovi ležiacom na zemi, sensei odpovedal: „My tých čo ležia na zemi už nebijeme, otočil sa a odišiel preč“. Po pár krokoch sa zastavil a vrátil sa späť k žiakovi, ktorý mu položil otázku a dodal: „Len Japoncov a Američanov“. Týmto premostením sa dostávame k tomu čo nás na Okinawe zaujíma najviac, a to je fakt, že je rodiskom bojového umenia Karate-dō /空手道/.
Okinawa /沖縄本島/ Rope on the horizon
Geographically is Okinawa the largest island of Ryūkyū Islands /琉球諸島/ in southernJapan with an area of 466.01 sq mi. It is roughly 300 mi north of Taiwan, 400 mi south of the Kjūšū Island and roughly the same distance off the coast of China form where it gives a sensation of a rope in the horizon, which is also its real translation.The administrative center of Okinawa Prefecture and also its capital city is Naha /那覇市/. Historically the island was the center of the Ryūkyū Kingdom united by the king Shō Hashi in 1429 with its center on the castle Shuri. During the Ming dynasty Chinese government sent to Okinawa 36 families from Fujian to develop the trade. In the 17th century Okinawa was influenced by Japan as well as China, because both of these countries claimed to obtain this strategically important island. In 1879 Japan annexed the whole Ryūkyū Islands what gave the end to the Shuri monarchy. We observe an evident intention from the Japanese side towards Okinawa culture, religion, customs and language. The World War II in Okinawa brought many victims, battles were long and bloody. The US military base in still there today. There is a story which is used to be interpreted often and describes well Okinawan viewpoint. It tells a story about sensei Kiyuna karate seminar, when one of his students asked him how to finish a technique when we already have our rival on the floor. Sensei answered: “We do not hit those who are already lying on the floor.” turned around and left. Few steps after he stopped, turned back to his student and added: “Just Japanese and Americans.” I will use this story as a bridge to another subject to be treated in this essay, and so it is the fact that Okinawa is a place where Karate-dō /空手道/ was born.
Karate-dō /空手道/ Cesta prázdnej ruky
História Karate siaha až do obdobia vlády kráľa Shō Hashi, ktorý vydal edikt zákazu nosenia a používania zbraní, ale začal sa tvrdo presadzovať až po nástupe klanu Satsuma za vlády Meiji. Tým vzrástol záujem o formy boja bez zbraní, známom ako Te /手/ruka. Tento spôsob boja sa udomácnil ako Okinawa-te. Neskôr sa pod vplyvom čínskeho Kenpō /拳法/ stalo toto bojové umenie známe ako Karate /空手/ prázdna ruka (pôvodný význam: čínska ruka). Postupom času sa názov rozvinul do troch základných štýlov, podľa miest kde sa praktikovalo, teda Šuri-te, Tomari-te a Naha-te, z ktorého sa vygenerovalo aj Gōjū-ryū. Dnes toto bojové umenie poznáme ako Karate-dō /空手道/pričom prázdna /空/má hlbší význam spojený z budhizmom a nepredstavuje len fyzické prázdno samotnej ruky. Dō /道/sa prekladá ako cesta, pričom významovo obsahuje smer, ktorým sa uberáme, posúvame, zdokonaľujeme sa.
Karate-dō /空手道/ Journey of an empty hand
The history of karate goes back to the years of the king Shō Hashi who has forbidden the possession of arms which entered into force later when the Satsuma clan from the Meij dynasty took control. That is how raised the importance of forms of fighting without weapons also known as Te /手/a hand, which became famous as Okinawa-te. Later influence of Chinese Kenpō /拳法/ made famous this martial art as Karate /空手/ an emptyhand (original meaning: Chinese hand). Years after it was divided into three basic styles due to places where it was practiced: Suri-te, Tomari-te and Naha-te (which led into the nowadays Gōjū-ryū). Today we know this martial art as Karate-dō /空手道/were empty /空/ does not represent just a physical emptiness of a hand, but has a deeper meaning connected with Buddhism. Dō /道/ use to be translated like a journey, where its meaning contains a certain direction of our routing in the sense of improving.
Gōjū-ryū /剛柔流/ Tvrdý mäkký štýl
Majster Kanryō Higaonna neuprednostňoval žiadny konkrétny názov, lebo v tom období nebolo zvykom dávať škole meno, a tak tento bojový štýl patril pod Naha-te. Názov štýlu vybral až majster Chōjum Miyagi podľa jednej z básni „Kenpo Haku“ zo známych textov v knihe Bubishi:
• myseľ je jednotná s nebom a zemou
• životný cyklus ľudského tela je zhodný s cyklom slnka a mesiaca
• cesta nádychu a výdychu predstavuje tvrdosť a mäkkosť
• reaguj/správaj sa v zhode s časom a zmenou
• techniky sa objavia v momente absencie vedomého myslenia
• chodidlá musia postupovať a ustupovať, oddeľovať sa a stretávať
• oči nesmú minúť ani tú najtenšiu/najmenšiu zmenu
• uši počúvajú do všetkých smerov
Krásne je to zhrnuté aj v znaku organizácie IOGKF s názvom Kenkon:
Ken – Kon
Ken – Kon
乾 – 坤
Nebo – Zem
Kruh – Štvorec
Jū – Gō
柔 – 剛
Mäkký –Tvrdý
Tenshō – Sanchin
Uvoľniť – Napnúť
Otvoriť – Zatvoriť
Nádych – Výdych
Základnými piliermi štýlu Gōjū-ryū sa tak stavajú kata Sanchin /三戦/ ako predstaviteľka Gō /剛/a Tenschō /転掌/ ako zástupca Jū /柔/.Tvrdé, útočné techniky v Sanchin kata sú prevažne vedené priamo a zavretou dlaňouv päsť, kde je v postoji aktívna ruka na strane na ktorej je noha vzadu (gyaku -cuki). Mäkké, obranné techniky v Tenscho kata sú prevažne vedené po oblúkovej dráhe otvorenou dlaňou, kde je v postoji aktívna ruka na strane na ktorej je noha vpredu (oi-uke).
Gōjū-ryū /剛柔流/ Hard-soft style
Master Kanryō Higaonna did not gave his school any special name, since it wasn't usual in these times, and so this martial art belonged to Naha-te. The name of this style was given later by master Chōjum Miyagi according to one of his poems „Kenpo Haku“ from the famous book of Bubishi:
• The mind is one with heaven and earth.
• The circulatory rhythm of the body is similar to the cycle of the sun and the moon.
• The way of inhaling and exhaling is hardness and softness.
• Act in accordance with time and change.
• Techniques will occur in the absence of conscious thought.
• The feet must advance and retreat, separate and meet.
• The eyes do not miss even the slightest change.
• The ears listen well in all directions.
It is clearly obvious also in the IOGKF Kenkon:
Ken – Kon
乾 – 坤
Heaven – Earth
Circle – Square
Jū – Gō
柔 – 剛
Soft – Hard
Tenshō – Sanchin
Open – Close
Relax – Tense
Inhale – Exhale
The fundamental pillars of Gōjū-ryū style became kata Sanchin /三戦/ which represents Gō /剛/and Tenschō /転掌/ which represents Jū /柔/.Hard invasive techniques in Sanchin are mainly headed straight with the fist closed, where in the stance the active hand is the one on the side of the hind leg (gyaku -cuki).Soft, defensive techniques in Tenscho kata are mainly headed as a curve with an openedhand, where in the stance the active hand is the one on the side of the foreleg (oi-uke).
Tradičné
Tak ako Okinava, si aj Karate-dō našťastie uchovali svoje tradície, ktoré sú hlboko zakorenené u obyvateľov tohto ostrova, aj u praktikujúcich toto krásne bojové umenie. Tým tradičným, neobjavujúcim sa v športových štýloch Karate, sú klasická rozcvička Jumbi undō /準備運動/, posilňovanie Hojo undō /補助運動/, otužovanie Ude tanren /腕鍛錬/, Bunkai /分解/ ako praktické prevedenie kata /型/, alebo Sanchin Shime test úrovne nášho cvičenia. Vedieť dať ale aj prijať úder sa stáva umením, nie je to len naznačiť techniku, ako je to v pravidlách športového Karate. Taktiež nestačí vedieť kata len odkráčať bez toho, aby nám bol známy význam a prevedenie jednotlivých aplikácii. Mať hlbšie znalosti o tom kedy je naše telo otvorené, a naopak kedy je zavreté, alebo ktorá časť tela je napnutá a ktorá uvoľnená, toto všetko nám vštepujú naši senseji na pravidelných gasshuku. Tieto nadobudnuté znalosti potom posúvame ďalej, aby sa dostali do každého Dōjō ku každému kto chce pochopiť Gōjū-ryū. Dôležitá nie je však len fyzická stránka Karate-dō, lebo skrýva v sebe aj tradície zachytené v etike Dōjō kun /道場訓/. Naučme sa čítať Dōjō kun aj medzi riadkami, a potom pochopíme, že Karate-dō nie je niečo, čo odkladáme v šatni na vešiak spolu s kimonom, ale je to bežná každodenná prax, ktorou sa riadime.
Traditional
Just like Okinawa, Karate-dō also kept its traditions that are deeply rooted in lives of inhabitants of this island and those who practice this beautiful martial art. The traditional (that does not appear in the rules of a sport karate) means here a classical stretching Jumbi undō /準備運動/, strengthening Hojo undō /補助運動/, hardening Ude tanren /腕鍛錬/, Bunkai /分解/ as a practical accomplishment of kata /型/, or a Sanchin Shime test of level of our training. To know how to punch, but also to know how to recieve a punch has become an art, it is not just about signaling it like the sport karate. It is not enough to memorize following steps of the kata, but we have to recognize the meaning of each one of the steps and applications we make. It is essential to have a deeper knowledge of when our body is opened and when is it closed, what part of the body should be tense and which should be freed from tension. And that accentuates the importance of gasshuku seminars. That is how this acquired knowledge we bring from our masters gets the acces to every Dōjō and to everybody who trully wants to understand what Gōjū-ryū really is. Not only the physical part of practicing Karate-dō is important, but also the Dōjō kun /道場訓/ etihcs has a huge importance. We should learn how to read the Dōjō kun betweent the lines, and then we can understand that Karate-dō is not something we can put on the hanger with our kimono, but it indeed forms part of our everyday life.
Záver
Na záver môžem zhrnúť že, Tradičné Okinavské Gōjū-ryū Karate-dō sa stalo bojovým umením, ktoré si zachovalo svoje tradície čo sa týka spôsobu akým sa trénuje. Stalo sa známym po celom svete, no napriek tomu jeho rodiskom navždy zostane Okinava. Slovné spojenie Karate-dō je dnes všetkým dobre známym pojmom. Názov štýlu Gōjū-ryū do detailu vystihuje akým spôsobom sa má cvičiť. Senseji An´ichi Miyagi, Morio Higaonna a Tetsuji Nakamura, ktorí pokračujú v línii (ktorej zakladateľmi boli majstri Kanryō Higaonna a Chōjum Miyagi) udržiavajú pôvodným spôsobom stále aktívny jeden z klenotov Juhočínskeho mora.
Conclusion
As a conclusion we may observe that Traditional Okinawa Gōjū-ryū Karate-dō is a martial art that conserves its traditions and its form of training. It is a worldwide recognized discipline, but its birthplace will always be Okinawa. Karate-dō is today a generic term globally used. The name of the style Gōjū-ryū describes in detail its full mening and how it should be trained. Sensei An´ichi Miyagi, Morio Higaonna and Tetsuji Nakamura continue in the same line masters Kanryō Higaonna a Chōjum Miyagi had started, and thus maintain alive the original and unique jewel of the South China Sea.
Karol Krejčí
Zdroje/Sources:
Gasshuku IOGKF 2007 - 2016
The History of Karate-Morio Higaonna-Paperback 2001
http://www.iogkf.com/about_iogkf/goju-ryu-history
https://en.wikipedia.org/wiki/Okinawa_Island
http://www.karateweb.sk/index.php?p=histokinawa
Komentáre
Celkom 1 komentár
Sorry 05.01.2017 v 20:26 Jestli máš rád/a svoji maminku, tak tohle pošli 20 lidem. Dívka tohle ignorovala a za 365 dní ji maminka umřela